Moje piesne
v dolinu,
mĺkvo, jednotvárne sedá.
Tú
všednosť-mlhu niekdy vyhnať chce sa,
by
vidieť bolo horu, šíru zeleň lesa
a modro
neba, belosť diaľnej viesky
i striebro
riavy, jako hádže blesky
v dolinu,
vzkvetlú tisícerým kvetom,
motýľa
na nej s krivolakým letom
a topoľ
štíhly, jako vozvýš pne sa,
jak
siahať chcel by hore na nebesá,
by
vidieť bolo divú ružu na strmine
a božie
muky dole v cintoríne...
–
– –
Tú
všednosť-mlhu niekdy vyhnať chce sa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára